Po 1. svetovej vojne
Pôvod názvu obce treba hľadať v pôvodnej skladbe lesov. V minulosti sa v rozľahlých lesných porastoch na severných vápencových svahoch Tatier pravdepodobne často vyskytoval javor. “Javorové” názvoslovie pastieri, pytliaci a drevorubači rozšírili po severných tatranských rázsochách a dolinách, takže tam dodnes možno nájsť Javorovú dolinu, potok Javorinka a Javorový štít. Z prírodných častí krajiny sa názvy prenášali aj na človekom vytvorené objekty. Tak sa osada v Javorovej doline stala Javorinou a miestny veľkostatok dostal prívlastok “javorinský”. Krátko po 1. svetovej vojne sa dokonca časť pohoria medzi Bielovodskou dolinou a Belianskymi Tatrami nazývala Javorinské Tatry. Javory sa časom z javorinského chotára takmer vytratili. Zhoreli v hutách alebo ich spracovali v javorinskej lepenkárni.
Na mieste dnešnej Tatranskej Javoriny kedysi stál sezónne obývaný majer lendackého veľkostatku a murovaný košiar. Práve ten slúžil pastierom, ktorí na okolitých holiach a poľanách pásli stáda oviec, hovädzieho dobytka a koní patriace neďalekým podtatranským obciam.
1759
V roku 1759 založil majiteľ lendackého panstva František Horváth z Plavca pri majeri železné hámre, okolo ktorých sa z domov železiarov a uhliarov vytvorila malá osada. V javorinských hámroch najprv zamestnávali sezónnych robotníkov z neďalekého Jurgova, neskôr sem za prácou prichádzali hutnníci z južého Spiša, Moravy, Sliezska, ba dokonca i z Čiech.
1875
V roku 1875 prešli majetky Horváthovcov do rúk šľachtickej rodiny Solomonovcov. Javorinské huty však práve v tomto období začali upadať, ložiská železnej rudy v Javorovej doline sa vyčerpali a navyše v neďalekom Zakopanom otvorili konkurenčné železiarne. Noví majitelia sa preto rozhodli hutu prebudovať na lepenkáreň.
27. septembra 1938 poľské vojská vstúpili do Javoriny, anektujúc v mene Poľskej republiky územie o rozlohe okolo 110 km2 v oblasti severných svahov Vysokých a Belianskych Tatier a ich bezprostredného okolia.
Ako vznikol názov obce
“Obec vyrastala v lesoch, ktorých významnú zložku tvoril v minulosti javor. Možno predpokladať, že názov dediny nebol vlastne prvý svojho druhu v oblasti Javorovej a Bielovodskej doliny, kde azda niektoré poľany a lesy dostali zásluhou pastierov už skoršie “javorové” mená. Ale aj naopak: názov Tatranskej Javoriny bol neskoršie sekundárne prenášaný na ďalšie objekty pozdĺž pretekajúceho potoka (Javorinky), resp. v okruhu priľahlej doliny (Javorovej doliny). Ba popri vlastníckom termíne “javorinský veľkostatok” zaužíval sa v medzivojnových rokoch aj geografický pojem Javorinské Tatry, ktorý sa bez presnejšieho vymedzenia pripisoval nielen S časti slovenských Vysokých Tatier, ale aj priľahlým oblastiam Belianskych Tatier. Podstatný úbytok javorov zavinilo holorubné hospodárstvo, pálenie drevného uhlia a rozsiahla spotreba dreva v železiarňach, ale menovite ako základnej suroviny v lepenkárňach.
Maďari prevzali slovenský názov obce Javorina a Poliaci si ho jazykove prispôsobili na Jaworzynu alebo – so zreteľom na frekvenciu mena – spresnene na Jaworzynu Spisku. Javor je po nemecky Ahorn, no v spišskom nemeckom nárečí bol Uren, Urel aj Ur. Dialektom ovplyvnený názov obce Urengarten, t.j. javorový sad (chybne Uhrengarten, čo vlastne znamená hodinový sad), nepriamo snáď naznačuje, že sa tu javory aj umele vysádzali. Rovnoznačný maďarský názov Jávorkert nepatril však obci, ale Javorovej doline.”
Ivan Bohuš: Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier, Tatranská Lomnica, Štátne lesy TANAP-u, 1996, 412 s.
Historická pohľadnica – Javorina: Celkový pohled
“Javorina: Celkový pohled”
Fotografia: Ján Lamplota
Obdobie: 1915 – 1930
